Existujú dva hlavné režimy pohybu päťosového obrábacieho centra: päťosové prepojenie a päťosové polohovacie obrábanie.
Päťosové prepojenie: Toto je skutočný režim päťosového obrábacieho centra, v ktorom je možné súčasne prepojiť päť osí (tri lineárne osi a dve rotačné osi). Tento režim umožňuje umiestnenie a pripojenie obrábacieho nástroja v piatich stupňoch voľnosti a je vhodný na obrábanie dielov so zložitými geometrickými tvarmi. Obrábanie s piatimi osami môže zlepšiť efektivitu obrábania, najmä ak je možné obrábať rôzne strany obrobku bez zmeny polohy obrobku na obrábacom stroji. Tento režim je bežný v oblasti letectva a kozmonautiky a používa sa na obrábanie častí karosérie s voľnými povrchmi, častí turbín a obežných kolies atď. 1.
Päťosové polohovacie obrábanie: Tiež známe ako päťosový obrábací stroj v režime 3+2, je to vlastne päťosová trojspojková situácia, to znamená, že na rotačné polohovanie sa používajú dve rotačné osi a iba tri osi môžu byť súčasne prepojené na obrábanie. V tomto režime, aj keď je nominálne päťosový, v skutočnosti iba tri osi vykonávajú obrábacie operácie súčasne a ďalšie dve osi hrajú hlavne funkciu polohovania. Tento režim je vhodný na obrábanie obežných kolies, foriem, zložitých päťstenov a iných častí23.
V súhrne možno režim pohybu päťosového obrábacieho centra rozdeliť na skutočné päťosové prepojenie a nominálne päťosové polohovacie obrábanie (v skutočnosti päťosové trojosové prepojenie). Prvý z nich dosahuje vysoko presné obrábanie zložitých dielov prostredníctvom synchrónneho pohybu všetkých piatich osí, zatiaľ čo druhý dosahuje určitý stupeň komplexného obrábania dielov prostredníctvom prepojenia troch osí a polohovania dvoch osí.